Cestujúci zo zmeškaného vlaku
Sekvencie v pohybe,
dušu počuť priasť,
okno krajinu pyšne ukazuje,
premieta mi moju vlasť.
Tu ma z lásky zasadili,
učili ma žiť,
mohol som tu rásť.
Nebolo vždy útulne
v tomto vlaku,
do pokojnej jazdy
škripotali výhybne,
na sedadlách prekvapili mrazy,
vystriedaných sprievodcov
viac ako maku.
Tiež meškania mával,
nie vždy chvíľu krátku,
v reštauračnom vozni
Gjenganger Prométea často opíjal,
no vždy sme domov došli,
nezostali na začiatku.
Čo predkov našich budilo,
to viac dnes platí,
„nehaňte ľud môj“
a meškajúce vlaky.