Žeriav z Hirošimy
Augustové ráno na ostrove,
v štrbine viečok šikmých očí,
zazreli v okamihu vyparené telá
dve slnká na oblohe.
Jedno krajinou prisvojené,
druhé malý chlapec zapálil,
vypustené z útrob Enoly.
Po dunivej hrôze kotúč zhasol,
hríb narástol z prachu,
smrť na mesto odhodila plášť,
dusila ho pod ním
v bolesti a strachu.
Roky utápané v slzách,
živým chrbty prihrbia,
origami, žeriav v detských rukách
navždy bude kričať
do ľudského svedomia.