November sa v daždi prikradol,
na tridsať mi synu ťahalo,
vietor stromom šaty ukradol,
vtedy sa to na javisku začalo.
eŠteBáci figliari, do ulíc nás dostali,
spevák s užitočným pokleskom
pieseň po námestiach rozniesol.
Kričali sme spievali,
kľúče v prstoch zvierali,
sľúbili si s láskou vydržať,
ba aj nový deň.
Štrngali sme štrngali,
oči šťastím plakali,
kľúčov bolo veľa,
zámkov ku nim iba pár,
víťaz dračiu hlavu ukázal,
rozpálenú nádej davu
pocit prehry vystriedal,
systém s dračím dizajnom
oklamaným nesadol.
Keby Karel teraz žil,
zaspieval by písne rozlobené,
„samet i něha v pánu je
a zuby vylomené.“
Venované Karlovi Krylovi a účastníkom, tridsať rokov po Nežnej.