V rámci svojich pracovných povinností som sa dnes stal nedobrovoľným rukojemníkom štrajku kamionistov. Na ceste I. triedy(1/11) zo Žiliny do Čadce som pochopil, že veľké auto sa môže stať prostriedkom zastrašovania a obmedzovania mojich, ale aj vašich ľudských práv. Týmto príspevkom určite nase.iem mnohých kamionistov, ale oni sa mňa, tak ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky nepýtali, či je to košér nás zaťahovať do ich nespokojnosti z nevyriešených sporov s mýtom, daňami a poplatkami súvisiacimi s ich činnosťou. Čítajte organizátori štrajku. Aj vaši vojaci spravodlivosti odstavení v pevnostiach na kolesách ,na okraji cesty! Dnes ste nás medzi Oškerdou a odbočkou na Lokcu nie len obmedzovali, ale aj ohrozovali. Chvíľami to pripomínalo sekvencie z počítačových hier, kde sa hráč uhýba autám idúcim v protismere a vyhrá, keď nenabúra, prežije a dostane sa do cieľa v dobrom čase. Policajti sa síce snažili dať tomuto chaosu ako také pravidlá, pokúšali sa striedavo púšťať vozidlá zo smeru od Čadce a Žiliny, no aj tak sa im niekoľko nahnevaných kaskadérov vymklo spod kontroly. Obdivoval som schopnosť policajtov ovládať sa v takejto našponovanej atmosfére. Kto vie ako by to bolo v inom štáte? Súčasne som úplne chápal tých, čo im praskli nervy a buď sa otočili naspäť na žilinský smer, alebo vyrazili vpred na Čadcu aj napriek možným kolíziám. Túto situáciu ako vítací špalier vedľa cesty sledovali šoféri odstavených kamiónov snáď z celej bývalej východnej Európy v reflexných vestách, teda pokiaľ nemočili. Aspoň že sa chrbátmi otočili k nám. Niektorí si zasa potrebovali prebehnúť od svojich tátošov ku kamarátom na druhú stranu pripáliť si cigaretu a divili sa keď ich rozhodnutie to risknúť sprevádzalo trúbenie nie celkom pokojných vodičov – rukojemníkov.
V takýchto situáciách človeku skrsne v mysli hromada otázok. Viem, že sú dôvody autodopravcov na vyjadrenie nespokojnosti. Ale nátlak bez ohľadu na okolie nie je najlepším prostriedkom na ich nápravu. Čo by sa stalo keby… keby… keby sa začala napĺňať litera zákonov o ich porušovaní v cestnej premávke? Priestupky zdokumentovať a prísne riešiť, alebo použiť iné opatrenia na nastolenie poriadku. Plní si štát ešte takéto funkcie zabezpečujúce občanom normálny život v zmysle ústavných práv? Títo ľudia nás neodškriepiteľne obmedzujú aj ohrozujú. Pred chvíľou som započul v TV, že to bude pokračovať ďalej, vraj v krajských mestách. Už sme tu mali štrajkujúcich farmárov, lebo aj oni majú veľké stroje. Kto sa ešte chystá s niečím veľkým neohrozitelným brániť ľuďom normálne žiť a vyštrajkovať si tak lepšie podmienky pre svoj biznis?
P.S. Do Čadce som cestoval zo Žiliny síce dve hodiny (32km), no „doplazil“ som sa v zdraví.