Toto sa nedávno objavilo na internete. Autorom tejto intelektuálno historickej perly je známy novinár M.M. Šimečka.
Nie, takýto človek mňa, ani mojich predkov nemôže uraziť a nahnevať. Prečo? Lebo tí , ktorí poznajú dejiny Slovenského národa a vedia čím všetkým si prešiel, kde a kedy vzdoroval, bojoval za svoju svojbytnosť a sebaurčenie sa pousmejú nad chudobou ducha autora. Takýmto ľuďom je potrebné pomôcť všetkými možnými humánnymi prostriedkami, vzdelávaním počnúc . Nejdem tu vymenovávať činy, ktorými statoční nášho národa spochybňujú tento Šimečkov blud. Kto chce, ten si fakty nájde. Kto nechce a zdieľa jeho postoj, otrávi sa jedom zlomyseľnosti a zablúdi v dave bludárov. Výstižne to dnes vo svojej reakcii na jeho táraniny vysvetlil historik Hrnko. Dal ho faktograficky dole ,tak ako sa to na historika patrí. Zamýšľam sa nad tým, koľko zloby musí mať v sebe človek, ktorý hanobí svoj národ, pomenúva ho lúzov, neuznáva a prekrúca historické fakty a pohŕda ľuďmi s iným názorom na chod spoločnosti a sveta. Jeho nasledovník syn Michal, možno v súkromí dobrý chalan, sa zviditeľňuje na protivládnych protestoch, neakceptujúc výsledky demokratických volieb, nabaľuje na seba naivných aktivistov bez životných a politických skúseností. Je na jeho škodu, že nie je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo o jablku padajúcom nie ďaleko od stromu. Možno stačilo nesúhlasiť s otcovými výrokmi, verejne to priznať. On a jeho PS by tak získalo viac bodov a do košiara by pritiahol viac mladých, národne orientovaných, progresívne mysliacich voličov. Lebo tí mladí majú svojich rodičov, a tých môžu názory Šimečku seniora poburovať. Buď syn Michal s otcovými výrokmi súhlasí, alebo sa bojí, že dostane od tatu jednu výchovnú. V obidvoch prípadoch to nie je pre jeho politickú kariéru šťastná perspektíva.