Bod zlomu Za bezsenných nocí, progresívne, ale spolu, mozgy, svaly napli, hútali a písali, knihu sľubov zbúchali. Kto bude mať smolu, bude to bod skonu?

Už som sa aj bál, že nebude na výber, čakal som, on nesklamal, s ukrivdeným obočím svoju voľbu ukázal. Klbko sľubov zosnoval, prebehlíkov pozbieral, manažérov kríz vševediaci kráľ.

Nebuďte už sprostí, ducha ľudia prostí, nedá vám viac nik, ako nasľubuje hodnotový dezertér, rotujúci politik.