satura.blog.pravda.sk

Cestujúci zo zmeškaného vlaku

Sekvencie v pohybe,

dušu počuť priasť,

okno krajinu pyšne ukazuje,

premieta mi moju vlasť.

Tu ma z lásky zasadili,

učili ma žiť,

mohol som tu rásť.

Nebolo vždy útulne

v tomto vlaku,

do pokojnej jazdy

škripotali výhybne,

na sedadlách prekvapili mrazy,

vystriedaných sprievodcov

viac ako maku.

Tiež meškania mával,

nie vždy chvíľu krátku,

v reštauračnom vozni

Gjenganger Prométea často opíjal,

no vždy sme domov došli,

nezostali na začiatku.

Čo predkov našich budilo,

to viac dnes platí,

„nehaňte ľud môj“

a meškajúce vlaky.