satura.blog.pravda.sk

Som občan Slovenskej republiky a údajne aj občan Európskej únie. Kto to s Vami ako myslí sa vždy ukáže v období, keď nie všetko prebieha ideálne, ale v zložitejších situáciách v osobnom i celospoločenskom živote. No a v celospoločenskom živote mi to momentálne vychádza tak, že tí ktorí majú chrániť občanov doma aj v únii pred nebezpečenstvom čudného vírusu na mňa a dovolím si povedať, že aj na Vás, slušne napísané kašlú. ( nie v dôsledku vlastnej kontaminácie). Eurobyrokrati aj so Slovenskobyrokratmi vo svojej oddelenosti a neopodstatnenej múdrosti podcenili malinkého tvora, v ktorého názve sa ukrýva aj rus, neskoro a zmätene zareagovali s účinnými opatreniami na elimináciu jeho expanzie. Ľudia oprávnene podliehajú neistote, niektorí panike a súčasné prijímanie opatrení od našich v Dolce vite žijúcich manažérov únie aj štátu sú, ako sa hovorí, dávať mŕtvemu kabát. Stali sme sa živnou pôdou mikroorganizmu Covid a v dôsledku nekompetentnosti zodpovedných doma, ale aj za hranicami, si nás malé čudo vychutná aj s topánkami. Staré známe slovenské príslovie sa mi vynára z pamäti – pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Takže ruky som si umýval aj pred pohromou, imunitu vylaďujem činmi k vyššiemu výkonu a uvidím. No ľudská hlúposť a egoizmus chodiacich biologických zbraní informovaných o nákaze, a aj napriek tomu pretŕčajúcich sa na sociálnych sieťach z lyžiarskych svahov kdesi v Taliansku, či v iných samovražedných svetových destináciách má neprebádanú silu . Položil som si otázku, aké opodstatnenie majú všetky tie orgány a úrady, na ktorých chod pravidelne prispievame, keď nedokážu rozhodovať včas a účinne?

Sú občania SR v záujmovej sfére až na prvom mieste? Aké budú sekundárne dôsledky vystrájania vírusu  v kľúčových odvetviach hospodárstva, obrany, ochrany našej suverenity atď. Ako bude v tomto kontexte vnímaná EU „Deň potom?“