satura.blog.pravda.sk

Nedeľná relácia O päť minút dvanásť v našej štátnej televízii ma opäť utvrdila, že politika dnes už nie je romantické panské huncútstvo, ako to bolo v časoch Kalinčiakovej Reštavrácie.  Stará slovenská múdrosť nás, bežných občanov pred týmto „ prekáraním“ síce varuje, no činy niektorých súčasných, prepytujem – politikov, majú na nás nevídaný  dosah a ovplyvňujú všetky úrovne nášho fyzického, duševného aj duchovného života. To, čo sme včera viacerí videli v diskusnej relácii, bolo volanie o pomoc. Dovoľte mi aspoň takto naznačiť, kde by sa jej hlavný protagonista mohol dovolať. Pretože mu je katechizmus katolíckej cirkvi určite známi, i keď… ,dovolím si ho citovať pod číslom: 1673

Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy.

Vyzývam všetkých ľudí s úprimným kritickým myslením, ktorí sa ešte nestali pomätenými, nedali si vymyť svoje mozgy táraninami v mediálnom priestore, peknými rečami pajácov v prejavoch, v reláciách a na tlačových konferenciách, v ktorých nás presviedčajú o svojich najlepších úmysloch nám pomáhať a zlepšovať našu existenciu. Vyzývam tých, ktorí ešte nepodľahli sebectvu, nenávisti a bezmocnosti z týchto divadelných hier, za ktoré platíme nehorázne vstupné, aby zabránili arogantným, cynickým, nevychovaným a agresívnym kreatúram ovládať túto krajinu, aby ochránili jej morálne hodnoty a tradície, ktoré sú dedičstvom našich predkov a našou povinnosťou je ich ctiť a rozvíjať, nie dehonestovať, prekrúcať a ničiť. Táto krajina má veľa múdrych, vzdelaných, bezúhonných a čestných ľudí. Žijú v našej blízkosti, v obciach a mestách. Do politiky nechcú ísť, niesť svoju kožu na bojové pole, ktorým verejný život dnes bezpochyby je. To nie je ich slabosť. To je obava, že sa stanú súčasťou 4. cenovej so všetkými jej dôsledkami, tak ako to každodenne vidíme okolo nás. Tí, ktorí do tejto arény aj napriek tomuto poznaniu vošli a prinášajú nám občanom úžitok, to dnes ľutujú a sú frustrovaní možno viac ako my ich voliči. Z toho jednoznačne vyplýva – je potrebné voliť normálnosť, občiansku bezúhonnosť, čestnosť, odbornosť, reálne volebné rozvojové programy s patričným solidárnym podtextom, nenechávať sa balamutiť prieskumami, ale rozšíriť svoj priestor rozhodovania sa o rozmer svedomia  a zodpovednosti za svoje činy a byť kedykoľvek schopný pozrieť sa priamo na svoju tvár do zrkadla. Politikom a predstaviteľom politických strán som už výzvu vo forme básne poslal, nikto mi neodpísal. Asi pre nedostatok času, niektorí sa musia obhajovať pred obvineniami, iní bojujú so svojimi démonmi a ďalší sa na to všetko pripravujú…